Exkurzia v Bruseli

Exkurzia v Bruseli
(Cestovatelia: Gustáv Böszörményi, Monika Petrová, Erik Koritko, Mgr. Jana Kleinová)

Naša cesta do Bruselu sa začala 24. mája v obci Červený Kláštor v Pieninskom národom parku. V ten istý deň popoludní sme prešli celým okolím, ktoré nás fascinovalo pravou slovenskou krásou. Zo všetkej nádhery nikomu neunikol výhľad na Tri koruny a kartuziánsky kláštor s červenými škridlovými strechami. Práve podľa nich dostala obec svoj názov.
Druhý deň bol rozžiarený nielen slnkom, ale aj našimi tvárami. Slávnostné vyhodnotenie 13. ročníka celoslovenskej a 10. ročníka medzinárodnej súťaže Spotreba pre život bolo impulzom radostných chvíľ. Získali sme Hlavnú cenu a s ňou exkurziu do Bruselu.
O trinástej hodine sme vyrazili za hranice všedných dní. Pätnásťmiestnym mikrobusom sme sa vypravili za svojím cieľom s ďalšími dvoma družstvami: z Dolného Kubína a z Poděbrad. Po pätnástich minútach sme prekročili hraničný prechod do Poľska a postupne striedaním spánku a bdenia sme prešli cez Nemecko a Holandsko do Belgicka. Uplakaný Brusel neveštil nič dobré. Takmer bez nálady sme sa ubytovali v hoteli v blízkosti očarujúcej botanickej záhrady a nádhernej Kráľovskej baziliky. Sklamaní počasím sme sa na pravé poludnie presunuli do budovy Európskej komisie, ktorá sa nachádza na námestí Shuman. Pomenované je podľa spoluautora myšlienky európskeho zjednocovania. Tu nás sprevádzala Ing. Miroslava Kostovčíková. Získali sme základné informácie o štruktúre, pôsobení, úlohách i organizácii práce Európskej komisie, ktorá je výkonnou zložkou EÚ a pripravuje návrhy nových európskych právnych predpisov, ktoré predkladá európskemu parlamentu. To však nebolo všetko. Zvedavými otázkami sme získali dokonalý obraz o živote v Bruseli ešte skôr, ako sme sa vydali do terénu. Brusel so všetkými jeho zákutiami prevýšil naše očakávania. Dážď pomaly ustal a nádherné uličky s kaviarňami, cukrárňami, reštauráciami a obchodmi ponúkajúcimi hlavne čokolády a čokoládové pralinky nás doviedli na Grand Place (Hlavné námestie), ktoré tvorí historické jadro Bruselu, ktorým je Manneken Pis. Cestu nám nakrátko skrížila socha Vincenta van Gogha. Vlastne dve. Nachystali sme si fotoaparáty. Takúto atrakciu si predsa nemôžeme nechať ujsť. Podľa malého záchvevu sediacej svetoznámej figuríny sme zapochybovali o jej pravosti. Neveriaci Tomáš (Erik) sa vybral na prieskum. Druhý záchvev Van Gogha bol však oveľa prudší. Erik zažil obrovský šok a my skvelý športový výkon v skoku do diaľky. Popolavou farbou pleti sa takmer nelíšil od svojho objektu ohrozenia. Po našom hurónskom smiechu sa spamätal a zakrátko bol v objatí živého Van Gogha. To objatie nás stálo two euro. Zakrátko sme stáli pred spomínaným manekýnom. Malá bronzová soška čurajúceho chlapca, vsadená do rohu jednej z budov a obkolesená železným plotom, bola stredobodom všetkých turistov. S jej vznikom sa spája niekoľko legiend. O pravdivosti niektorej z nich sa dá len dohadovať. No s určitosťou sa vie, že tento chlapček je manekýnom a pri slávnostných príležitostiach ho obliekajú do miniatúrnych šiat a krojov. Toto nahé chlapča je zrastené s celým Bruselom, s každým obchodíkom, v ktorom dominuje jeho podoba. Prešli sme ešte niekoľko uličiek v blízkosti centra a metrom sme sa dopravili na stanicu Botanique, odkiaľ viedla krátka cesta do hotelu.
Na druhý deň nás vítalo slnečné ráno. Po raňajkách sme sa vychystali do Európskeho parlamentu. Sprevádzať nás mala naša europoslankyňa pani Záborská. V tom čase bola na Slovensku, a tak úlohu hostiteľa prevzal jej asistent Peter Stach. V peknej zasadacej miestnosti nám vysvetlil úlohy parlamentu, ako je organizovaná jeho práca a akým postupom sa schvaľujú predpisy EÚ. Potom nás sprevádzal celou parlamentnou budovou, ktorá pôsobí naozaj veľkolepo. Po takmer dvoch hodinách sme sa metrom presúvali do ďalekých končín. Cieľom bola štvrť Heysel. Tu sa v roku 1958 konala výstava Expo. Dodnes ju pripomína Atómium – stavba z hliníka a ocele pozostávajúca z deviatich gúľ, inšpirovaná modelom atómu. V jeho blízkosti sa nachádza aquapark Oceade a výstava zmenšením symbolizujúcich jednotlivé štáty Európy – Mini Európa. Opojení nádherným zážitkom sme sa vracali naspäť do hotela. Cestou sme ešte pookriali v botanickej záhrade, kde sa naša radosť z pobytu skončila. O devätnástej hodine a tridsiatej minúte sme naštartovali cestu domov. Cez Nemecko a Čechy trvala dvadsaťjeden hodín. Domov sme sa samozrejme tešili, no pekná spomienka na Brusel určite nevyprchá. Obraz mesta s kvalitnou čokoládou, stovkami druhov pív, hranolčekov, mesta mnohých národností, nám budú pripomínať fotografie z našej exkurzie.

Stredná odborná škola
Ostrovského 1, 040 01 Košice